Strach z rozhovoru
Nie sú to len príbuzní a priatelia, pre ktorých môže byť ťažké hovoriť o tom, čo sa deje. Aj pre samotného umierajúceho človeka je často veľmi ťažké vyjadriť, čo cíti, čoho sa bojí alebo čo si želá.
Prečo sa rodina a priatelia boja rozhovoru?
Časté dôvody sú:
- Strach, že zvolia nesprávne slová a nechtiac ublížia alebo spôsobia traumu.
- Strach zo straty
- Odmietanie reality a predstieranie, nahováranie si, že je všetko „v poriadku"
- Strach z toho, aká bude reakcia ostatných príbuzných
- Presvedčenie, že odborníci vedia najlepšie čo robiť, a tak radšej nebudú hovoriť vôbec
- Strach z vlastnej smrteľnosti
- Výčitky z minulosti, pocity hanby kvôli udalostiam v minulosti
- Neschopnosť čeliť realite
Pre príbuzných a ošetrujúcich: Ako príbuzní alebo priatelia môžete pomôcť trpiacemu blízkemu človeku pozitívne interpretovať jeho život (že mal zmysel a stál za to, aby bol a ako bol prežitý). Buďte úprimný. Nenahovárajte si - ani ako príbuzní pacientovi, ani ako pacient príbuzným - že "sa nič nedeje". Iba sa tým prehlbuje neistota, úzkosť a osamelosť, lebo druhá strana vie, že "sa niečo deje". Vzájomné zamlčovanie dôležitých skutočností a pocitov znemožňuje zdieľanie a vzájomnú podporu.
Najdôležitejšie je však nenaliehať na nikoho a netlačiť, ak niekto nechce hovoriť. Ale je veľmi dôležité ubezpečiť ich (a aj opakovane), že sme pripravení a ochotní počúvať, keď budú chcieť alebo potrebovať. Pripravte sa na otvorenú komunikáciu, konkrétne záležitosti a témy riešte vecne, no neobávajte sa však prejaviť ani svoje emócie.
Prečo sa chorý človek môže báť rozhovoru?
Schopnosť, resp. ochota umierajúceho človeka hovoriť otvorene o tom, čím prechádza, môže byť ovplyvnená niektorým, alebo viacerými dôvodmi:
- Strach z toho, že bude bude záťažou pre rodinu a priateľov
- Nedostatok súkromia, hlavne v nemocniciach
- Vnútorný konflikt a nedoriešené záležitosti
- Ľahostajné a nesúdržné rodinné prostredie
- Tajomstvá, ktoré doteraz nebol schopný zdieľať
- Odmietanie skutočnosti, neschopnosť prijať realitu
- Strach z hnevu príbuzných
- Dotyčný človek odjakživa nerád otvorene vyjadroval svoje pocity a myšlienky
- Dôvera inej osobe (umierajúci človek si sám vyberie, komu sa zdôverí, nemusí to byť však niekto z rodiny, ani lekár alebo ošetrujúca osoba)
Pre chorých: Je dôležité aby ste so svojim trápením a so svojimi obavami neboli sami. Okolo vás je sieť ľudí, ktorí sú pripravení vám a vašim blízkym pomôcť, či už z dôvodov osobných, alebo profesionálnych, ako laici alebo ako odborníci. Okrem príbuzných a priateľov to môže byť váš praktický lekár, špecialista, ktorý vás pravidelne sleduje podľa povahy vášho ochorenia (napr. onkológ), prípadne pracovníci hospicu alebo ošetrovateľskej starostlivosti. Vždy je možné sa na niekoho obrátiť. Nebojte sa prelomiť bariéry a otvorte komunikačný priestor. Hovorte z blízkymi otvorene o svojich, aj o ich ťažkostiach, obavách, úzkostiach, o smútku ale aj o strachu, ak sa objaví. Ak dokážete otvorene hovoriť a úprimne počúvať, uľaví sa vám, lebo ako sa hovorí: "zdieľaná starosť je polovičná starosť".